Belejovce
Obec vznikla v rokoch 1573 – 98 ako osada makovického panstva. Obec je doložená z roku 1600 ako Belouche, neskôr ako Beleocz (1618), Belejowce (1808), Bielejovce (1920), Belejovce (1927); maďarsky Belejóc. V rokoch 1713 – 14 bola úplne opustená, v roku 1787 mala obec 20 domov a 132 obyvateľov, v roku 1828 mala 
26 domov a 195 obyvateľov. Za kapitalizmu pracovali v lesoch, zaoberali sa tesárstvom a povozníctvom. Počas oslobodzovacích bojov v decembri 1944 bola obec značne poškodená. Po oslobodení sa časť obyvateľstva vysťahovala do Čiech a do ZSSR. Podľa urbára Makovického panstva z roku 1675 sedliak zo Šarbova Leško Vápenský bol šoltýsom-obecným starostom v Belejovciach. Na vtedajšiu dobu bol bohatý. Mal 4 kone, 6 volov, 6 kráv, 38 oviec a 6 klátov-úľov včiel. Bol ešte bohatší ako najbohatší sedliak vo Svidníku, ktorý vlastnil 5 koní, 4 voly a 4 kravy. Vysoká miera pracovných povinností voči vrchnosti zaťažovala obyvaťeľov obce tak, že tí aj napriek zákazom vrchnosti utekali od svojich zemepánov. Pustošiace povstania v Zemplínskej a Šarišskej župe a ich následné potláčanie na začiatku 18 storočia bolo príčinou vyľudnenia takmer všetkých obcí. V rokoch 1713-14 bola úplne opustená. V rokoch 1715-20 tu hospodárili 4 poddanské domácnosti - z toho vyplýva zrejme aj názov časti chotára "Čtvertky". V rokoch 1739-41 v Belejovciach podľa súpisu z roku 1742 v Prešove zomrelo na mor 8 ľudí - 3 muži a 5 žien. V roku 1828 bolo v obci 26 domov a 195 obyvateľov. V roku 1873 mnoho obyvateľov zomrelo na choleru. Štatistika z roku 1879 hovorí o 95 obyvateľoch a v rokoch 1880 160, 1890 160, 1900 174, 1910 160, 1921 157, 1930 158, a v roku 1940 to bolo 174 obyvateľov. Po druhej svetovej vojne trend odlivu populácie pokračoval a trvá až do dnes. V roku 1948 to bolo 119 obyvateľov, 1961 82, v r. 1970 69.
Momentálne je počet obyvateľov 22.